Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným

JUDr. Júlia Bombalová

Obsah článku

Cieľom tohto článku je oboznámiť čitateľa s funkciou konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom si povieme viac o tom, kto môže túto funkciu vykonávať, aké sú základné práva a povinnosti konateľa, taktiež o vzniku a zániku funkcie konateľa a o zákaze konkurencie.

Definícia konateľa

Obchodný zákonník definuje v ustanovení § 133, že štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. V prípade, ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Pri rozhodovaní má konateľ jeden hlas bez ohľadu na to, či niektorý z viacerých konateľov je zároveň aj spoločníkom spoločnosti, tiež aj bez ohľadu na veľkosť jeho obchodného podielu.

Zákon teda počíta buď s jedným alebo viacerými konateľmi, pričom jasne ustanovuje, že konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba, v čom je evidentný rozdiel so spoločníkom spoločnosti, ktorým môže byť rovnako ako fyzická, tak aj právnická osoba. Konatelia spoločnosti sú vymenovaní prostredníctvom valného zhromaždenia najmä z radov spoločníkov alebo aj spomedzi iných fyzických osôb stojacich mimo spoločnosť.

Oprávnenia konateľa

Oprávnenie konateľa vystupovať v mene spoločnosti je neobmedzené a navonok aj neobmedziteľné, hoci ustanovenie § 133 ods. 3 OBZ ustanovuje, že oprávnenia konateľa môžu byť obmedzené iba prostredníctvom spoločenskej zmluvy (napr. umožnením konateľovi samostatne zaväzovať spoločnosť do určitej sumy a nad tento limit vždy len s ďalšími konateľmi spoločnosti spoločne) alebo valným zhromaždením. Avšak treba podotknúť, že takéto obmedzenie je voči tretím osobám neúčinné. Konanie konateľa teda spoločnosť zaväzuje bez ohľadu na to, či tu takéto obmedzenie je alebo nie a nemá žiadne právne dôsledky pre platnosť a účinnosť právnych úkonov uskutočnených konateľom nad rámec obmedzenia.

Istou výhodou takéto interného obmedzenia oprávnení však môže byť vnútorný zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti a prejaví sa napríklad pri prekročení rozsahu konateľských oprávnení stanovených rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti v podobe práva spoločnosti na náhradu škody, ktorú konateľ svojím konaním spoločnosti spôsobil. Ak by z prekročenia konateľského oprávnenia vznikla spoločnosti škoda, konateľ by bol povinný na jej náhradu podľa ustanovenia § 373 OBZ s princípom objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie.

Ako jediné obmedzenie, ktoré má účinky nielen do vnútra spoločnosti, ale aj navonok voči tretím osobám je ustanovenie v spoločenskej zmluve spoločnosti, ktorá má viacerých konateľov, a títo nekonajú za spoločnosť samostatne, ale spoločne.

Obchodné vedenie a konanie v mene spoločnosti

Pôsobnosť štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti možno rozdeliť do dvoch základných oblastí: obchodné vedenie (tzv. vnútorná funkcia) a konanie v mene spoločnosti (tzv. vonkajšia funkcia). Popri nich ešte zákon ukladá štatutárnym orgánom aj ďalšie povinnosti, ktoré nemožno zaradiť ani pod jednu z týchto kategórií (napr. povinnosť konateľa s. r. o. zvolať valné zhromaždenie).

Pojem obchodné vedenie spoločnosti nie je definovaný, avšak najčastejšie sa chápe ako samotné riadenie spoločnosti, teda najmä organizovanie a riadenie podnikateľskej činnosti spoločnosti vrátane rozhodovania o podnikateľských zámeroch. Podľa Eliáša: „Obchodné vedenie zahrňuje predovšetkým rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti vôbec, t. j. po stránke organizačnej, technickej, výrobnej, ekonomickej, obchodnej, personalistickej a pod.“

Obchodné vedenie spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno previesť na iný orgán spoločnosti a nie je možné vytvoriť ani zvláštny orgán, ktorý by bol poverený vedením spoločnosti. Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Vznik a zánik funkcie konateľa spoločnosti

Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov veku a je plne spôsobilá na právne úkony. Nie je pritom rozhodujúce, či je občanom SR alebo inej krajiny, ani to, či je alebo nie je spoločníkom spoločnosti. Konateľ spoločnosti tiež musí byť v zmysle § 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní bezúhonný. Za bezúhonného sa nepovažuje osoba právoplatne odsúdená za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí
s predmetom podnikania, ak sa na ňu nehľadí, akoby nebola odsúdená.

Rozdielny je spôsob vzniku funkcie konateľa u prvých konateľov spoločnosti a u ďalších konateľov spoločnosti. Oprávnenie prvých konateľov konať za spoločnosť vzniká nie založením spoločnosti, ale až jej zápisom do obchodného registra, teda oficiálnym vznikom spoločnosti. Všetci ďalší konatelia spoločnosti sa ujímajú svojej funkcie od momentu menovania do funkcie, bez ohľadu na to, kedy dôjde k ich zápisu do obchodného registra. V rozhodnutí valného zhromaždenia však môže byť uvedený aj neskorší dátum vzniku funkcie konateľa spoločnosti, pričom zápisom konateľa spoločnosti do obchodného registra sa stáva jeho ustanovenie do funkcie účinné voči každému.

Záväzkový vzťah medzi konateľom a spoločnosťou vzniká na základe dohody a rovnakým spôsobom môže aj zaniknúť. Okrem toho môže tento vzťah zaniknúť aj z ďalších dôvodov ako napr. vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie a z iných dôvodov (napr. smrť, uplynutie funkčného obdobia). V prípade, ak má spoločnosť iba jedného konateľa, ktorého funkcia zanikla, bez ohľadu na dôvod zániku funkcie musí valné zhromaždenie, ustanoviť novú osobu konateľa spoločnosti. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti (§ 68 ods. 6 OBZ).

Obchodný zákonník pre konateľa zákonom nestanovil dĺžku funkčného obdobia a preto platí, že je menovaný do funkcie bez časového obdobia, pokiaľ nie je funkčné obdobie v spoločenskej zmluve alebo stanovách inak určené, resp. pokiaľ konateľa valné zhromaždenie nemenovalo do funkcie na dobu určitú.

Ak konateľ spoločnosti stratí spôsobilosť na právne úkony, alebo je jeho spôsobilosti na základe súdneho rozhodnutia obmedzená, nemôže ďalej vykonávať funkciu konateľa, pretože nie je spôsobilý konať v mene spoločnosti vo všetkých právnych úkonoch.

Povinnosti konateľa

Podľa § 135 OBZ sú konatelia povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Taktiež predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Sú najmä povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Zodpovednosť konateľa za škodu

Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.

Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo s nimi uzatvoriť dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie, a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania.

Zákaz konkurencie

§ 136 OBZ ustanovuje, že pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:

  • a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,
  • b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
  • c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a
  • d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.

V prípade, ak konateľ poruší niektorý z týchto zákazov, je spoločnosť podľa § 65 OBZ oprávnená od neho požadovať, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie, alebo previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tieto práva spoločnosti zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým však nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Zdroje

§133 – 136 OBZ, § 65 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
JUDr. Adrián Graban, PhD., Bulletin slovenskej advokácie / Bulletin SAK – 2006 / Bulletin SAK – 5/2006
Eliáš, K.: Společnost s ručením omezeným. 1. vydání. Praha : Prospektrum, 1997, s. 163.